Přednášky spravne_pravo_1_0

Správne právo
PPSP
Prednášková študijná opora
brought to you by: MARTIN ŠULEK
Prednáška 1: 19.9.2007
Verejná správa a správne právo
Správa
správa = organizácia a riadenie
termín organizácia napovedá o určitej odlišnosti od termínu management
blízka managementu (zjednodušene)
new public management – jedna z vetiev verejnej správy
Verejná správa
organizácia a riadenie verejných záležitostí vo verejnom záujme
často nie je jednoduché povedať, čo ňou je
Súkromná správa
opak verejnej správy
Verejná správa
obvykle býva stotožňovaná s výkonnou mocou v štáte
verejná správa ako výkonná moc = taká činnosť, ktorá nie je zákonodarstvom ani súdnictvom
vychádza z delenia štátnej moci na 3 zložky
predstavuje 1 z nich
je správnou, ale zjednodušenou myšlienkou
nezodpovedá celkom realite
rozdiel medzi verejnou správou a zákonodarstvom:
zákonodarná moc je schopnosť tvoriť zákony (nielen právne predpisy)
právne predpisy tvorené verejnou správou sú nižšie a odvodené práve od zákonov
rozdiel medzi verejnou správou a súdnictvom
súdnictvo je nezávislé a nestranné (nezávislé súdy)
súdy musia presadzovať verejný záujem
pre verejnú správu sú typické vzťahy nadriadenosti a podriadenosti
Členenie verejnej správy
štátna správa
samospráva
Štátna správa
verejná správa vykonávaná v mene štátu a v záujme štátu
nie je to len verejná správa, ktorú vykonáva štát (!)
môže byť vykonávaná aj niekým iným, ako je štát
delenie:
priama
verejná správa vykonávaná nielen v mene štátu a v jeho záujme, ale priamo štátom (pomocou nejakej z jeho organizačných zložiek)
nepriama
verejná správa vykonávaná síce v mene a záujme štátu, avšak subjektmi od štátu odlišnými
nielen obce a kraje (najčastejšie), ale aj súkromné FO alebo PO (STK, EK,...), ak je im zverená nejakým právnym aktom
štát by mal zabezpečovať dozor a kontrolu
Samospráva
verejná správa vykonávaná subjektmi od štátu odlišnými v ich mene a v ich záujme
delenie:
územná
obce, kraje
záujmová
profesné komory, záujmové spoločenstvá
Správne právo
verejnoprávne odvetvie, ktorého subjektom regulácie je verejná správa
verejné právo – založené na vzťahoch nadradenosti a podradenosti
má vlastné vnútorné subsystémy (4):
správne právo organizačné
správne právo hmotné
správne právo procesné
správne právo trestné
Organizačné
Hmotné
Procesné
TRESTNÉ
Správne právo organizačné
organizácia, regulácia
štruktúra, postavenie orgánov, subjektov
napr. zákon o zriadení ministerstiev (ministerstvá a ich úloha), územné členenie
ČR –> 8 krajov –> 70 okresov (2000 – zrušené okresné úrady)
Správne právo hmotné
úprava práv a povinností spojených s výkonom verejnej správy
napr. ustanovenia živnostenského zákona (za akých okolností vzniká pravo podnikať), úprava cestnej premávky
Správne právo procesné
upravuje postupy výkonu verejnej správy
Správne právo trestné
úprava následkov
býva vyčlenené ako samostatný subsystém
Pramene a normy správneho práva
právne predpisy
 nielen zákonné, ale aj podzákonné
medzinárodné zmluvy
 podľa čl. 1 Ústavy ČR
 sú bezprostredne záväzné a majú prednosť pred zákonom
nálezy ústavného súdu
 len také, ktorými sú rušené právne predpisy alebo ich časti
 nie sú prameňom rozhodnutia súdu
norma = pravidlo
obchodné právo – dispozitívna (voľná)
správne právo – kogentná (pevne daná)
Subjekty správneho práva
subjekt = ten, kto je normami zasiahnutý
2 postavenia:
vykonávatelia verejnej správy (nositelia)
adresáti
postavenie nie je dané pevne – často dochádza k jeho zmene podľa situácie
Vzťahy správneho práva
upravené normami správneho práva
vertikálny charakter:
nadradený – vykonávateľ verejnej správy
podradený – adresát verejnej správy
existujú výnimky (verejnoprávne zmluvy – zmluvná voľnosť)
Prednáška 2: 26.9.2007
Verejná správa
organizačné pojatie – úrady a vzťahy medzi nimi (veľmi zjednodušene)
funkčné (materiálne) pojatie – činnosť, spravovanie verejných záležitostí vo verejnom záujme
ten istý pojem môže vo funkčnom pojatí zahŕňať niečo iné ako v organizačnom pojatí (nie sú to zhodné množiny, aj keď sa z veľkej časti prekrývajú)
Organizačné pojatie
rovnako ako funkčné pojatie uznáva rozdeľovanie verejnej správy na štátnu správu a samosprávu
Štátna správa (organizačné pojatie)
otázka: Ako má byť organizovaná?
1. extrém: panovník rozhoduje o všetkom
2. extrém: moc je roztrieštená medzi veľké množstvo orgánov
organizácia býva významne ovplyvnená politickou mocou (napr. tým, že ČR má 14 krajov)
na jej organizáciu neexistuje žiadny univerzálny a najlepší model
tejto témy sa zatiaľ neopovážila dotknúť ani EÚ (aj keď české pravidlá sú často ovplyvnené pravidlami európskymi, vzor štátnej správy v normách EÚ neexistuje)
existujú organizačné princípy, pričom miera a kombinácia ich uplatnenia sa v jednotlivých štátoch líšia
princípy väčšinou fungujú vo dvojiciach, pričom predstavujú 2 konce úsečky (centralizácia decentralizácia)
realita býva vždy niekde medzi 2 koncovými bodmi úsečky
koncové body bývajú v skutočnosti nereálne a predstavujú len teoretický stav
Princípy centralizácie a decentralizácie
rozhoduje o rozdelení moci
centralizácia = moc sa sústreďuje v rukách 1 subjektu
decentralizácia = moc má viac subjektov súčasne
decentralizácia: štát –> kraje
absolútna centralizácia nie je v dnešných podmienkach možná a je nepredstaviteľná
decentralizácia je predstaviteľná, ale úplná decentralizácia možná nie je (ak by štát všetku svoju moc presunul na kraje, ako štát by už vlastne neexistoval, úsečka teda nie je možná)
Princípy koncentrácie a dekoncentrácie
je to otázka deľby moci vo vnútri organizačnej štruktúry jedného subjektu
koncentrácia = jedna organizačná zložka v rámci jedného subjektu
dekoncentrácia = viacero organizačných zložiek v rámci jedného subjektu
dekoncentrácia – v rámci štátu rozčlenenie organizačnej štruktúry
nepredávame moc inému subjektu
aj dekoncentrácia je dôležitá
Princíp volebný a menovací
rozhoduje o tom, akým spôsobom sú ustanovované verejné orgány
voľba = niečo, čo prebieha zdola
menovanie = niečo, čo prebieha zhora
Princíp územný a rezortný
otázka vymedzenia pôsobnosti orgánu
územný princíp = pôsobnosť orgánu obmedzená územím
rezortný princíp = bez ohľadu na územie, vymedzený vecne (priemysel, životné prostredie,...)
Organizačná moc
organizácia štátnej správy záleží najmä na tom, kto má v danom štáte moc rozhodnúť, ako bude táto správa vyzerať
v ČR je rozdelená na viac vrstiev:
1. ústavodarca
2. zákonodarca
ten, kto prijíma zákony
musí rešpektovať to, čo stanovil ústavodarca
konkrétnejší
stupňov je oveľa viac, pričom najnižším z nich môže byť vedúci oddelenia nejakého úradu – rozhoduje o tom, ako to bude vyzerať na jeho oddelení
ústavodarcu a zákonodarcu (v oboch prípadoch parlament) rozdeľujeme v praxi preto, lebo na prijatie ústavných zákonov je potrebné vyššie kvórum (je možné, že ústavodarca učiní iné rozhodnutie ako zákonodarca – napr. rozhodovanie o eurozatykači)
Pôsobnosť
termín pôsobnosť sa stotožňuje s termínom kompetencia
pôsobnosť je okruh otázok, ktoré sú zverené správnemu orgánu na riešenie
odpovedá na otázku: Čo?
Právomoc
okruh nástrojov, ktoré sú správnemu orgánu zverené k výkonu jeho pôsobnosti
odpovedá na otázku: Ako?
Štátna správa v ČR a jej organizácia
hierarchická – založená na princípoch nadradenosti a podradenosti
prezident
predstaviteľ nielen moci výkonnej, ale aj vládnej
je nielen najvyšším orgánom výkonnej moci, ale má aj špecifické postavenie, v ktorom nereprezentuje vôľu zákonodarcov (reprezentácia štátu v zahraničí, podpisovanie medzinárodných zmlúv,...)
pri niektorých výkonoch ako keby zastrešoval všetky 3 zložky moci
rozlišuje sa ešte, či má právomoc rozhodovania samostatnú (prezident sa nikomu nezodpovedá), alebo jeho rozhodnutie musí byť ešte podpísané určitým členom vlády (kontrasignácia – prezident nie je zodpovedný, zodpovednosť sa prenáša na vládu)
niektoré rozhodnutia môžu patriť do jednej, iné do druhej kategórie (dané ústavou)
impeachment = žaloba na prezidenta podaná senátom pre vlastizradu
vláda
predseda vlády
miestopredseda vlády
ministri
pokiaľ rozhoduje vláda, rozhoduje v zbore
predseda vlády nemá v skutočnosti žiadne špeciálne právomoci (tie má len vláda ako taká)
v momente, keď vláda hlasuje, hlas predsedu vlády je taký istý ako hlas ministra (rozhoduje nadpolovičná väčšina)
ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
v oboch prípadoch platí sú to ústredné (centrálne) orgány
pôsobnosť voči celému územiu ČR
rozdiel:
na čele ministerstva stojí minister (je členom vlády)
na čele iných orgánov stojí predseda (nie je členom vlády)
ministerstvá – politickosť
iné orgány - apolitickosť
ústredné orgány štátnej správy sú obsadzované podľa kompetenčného zákona
napr. Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, Národný bezpečnostný úrad,...
ústredné štátne orgány podriadené ministerstvu
celoštátna pôsobnosť
podriadenosť voči jednotlivým rezortným ministerstvám
predovšetkým rôzne inšpekcie: Školská inšpekcia, Poľnohospodárska a potravinová inšpekcia,...
územné správne úrady
územná pôsobnosť (voči kraju, okresu,...)
2 typy úradov:
územné správne úrady všeobecné
ich pôsobnosť je obmedzená územím, ale nie vecne
v súčasnosti takéto v ČR nie sú (boli nimi okresné úrady, zrušené v roku 2000)
na SK stále existujú v podobe krajských úradov
územné správne úrady špecializované
ich pôsobnosť je obmedzená územne aj vecne
úrady práce, okresné úrady, úrady sociálneho zabezpečenia, finančné úrady, colné riaditeľstvo,...
nie všetkým je toto rozdelenie jasné
naďalej sa uplatňuje zákon, ktorý člení ČR na 8 krajov a mnoho okresov(
verejné zbory
hasičský zbor, policajný zbor
iné subjekty
niekto iný ako štát
nepriama štátna správa
osoby zo sféry verejného práva, ako aj FO a PO ako súkromnoprávne subjekty, ak sú na to zákonom poverené (STK, EK,...)
Prednáška 3: 2.10.2007
Verejná služba
v práve sa ňou rozumie vzťah verejnoprávnych organizácií (štátu) ku konkrétnym organizáciám, ktoré vykonávajú verejnú správu (obec, kraj – úradníci)
špecifický vzťah
verejnú moc vykonáva konkrétny úradník (FO)
inštitút verejnej služby bol vytvorený pre potreby prísnejšej, rigidnejšej úpravy
druhy:
všeobecná (??? týmto názvom som si absolútne nie istý)
ostatná
... (tu chýba pár riadkov)
Modely usporiadania verejnej služby
Kariérny
pracovný postup úradníkov je regulovaný tak, že na vyššie miesta sa dostávajú s ohľadom na svoju kvalifikáciu a prax
na vyššiu pozíciu sa môžu dostať len preto, že sú v úrade už dlho
môže odrádzať na začiatku (kvôli štartu na nízkej priečke v hierarchii)
Otvorený
jednotlivé funkcie sú obsadzované nie vopred určeným postupom, ale na základe výberového konania
obsadzovanie vyšších postov na základe výberového konania môže byť úplne otvorené, alebo môže byť bližšie kariérnemu modelu
môže v sebe obsahovať nebezpečenstvo vysokej a nebezpečnej fluktuácie osôb medzi súkromnou a verejnou sférou
otázne potom je, za koho bude úradník kopať
výhoda: konkrétne miesto môže byť obsadené najvhodnejším kandidátom a nielen úradníkmi
oba modely majú svoje výhody a nevýhody
tieto modely sa týkajú vyslovene len úradníkov (nie upratovačiek ani internetových technikov)
Režimy verejnej služby
Režim I
už niekoľko rokov máme zákon o štátnej službe, ktorý však ešte stále nenadobudol účinnosť
v oblasti štátneho práva bola požiadavka na prijatie zákona o štátnej službe jednou z predvstupových požiadaviek EÚ
ČR ho síce prijala, ale nie je doteraz účinný
pracovný pomer štátnych úradníkov je kompletne v režime Zákonníka práce
Režim II
príslušníci bezpečnostného zboru (policajti, hasiči, vojaci)
Režim III
úradníci obcí a krajov
obsahom verejno-súkromného vzťahu sú práva a povinnosti úradníkov
od klasického vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec sa líši väčšími povinnosťami zamestnancov, zákazom vedľajšej činnosti
úradníci majú však vyššie platy, viac dní dovolenky
úloha úradníkov: nerušene sa venovať svojej práci
Organizácia samosprávy v ČR
samospráva = správa štátnych záležitostí vo verejnom záujme
zložka verejnej správy (nie futbalový zväz alebo zväz záhradkárov)
členenie:
záujmová
územná
toto členenie vychádza z toho, na akom princípe je založené členenie jednotky
Záujmová samospráva
profesné komory a profesné spoločenstvá (Česká lekárska komora, Česká advokátska komora, Česka stomatologická komora,...)
štát na ne preniesol verejnú moc (predal im časť svojej moci), verejné právomoci a oprávnenia (záhradkári sa združili sami a sami si určujú aj pravidlá)
základný znak: povinné členstvo
na vykonávanie konkrétnej činnosť (lekár, stomatológ, advokát,...)
keď chce človek na záhrade okopávať karfiol, nemusí byť členom záhradkárskeho zväzu (takisto ani na hranie futbalu)
práve z mocenského základu potom plynie skutočnosť, že neustále sa objavujúce úvahy o zrušení povinného členstva (požaduje sa uvoľnenie regulácie, dobrovoľnosť) nie sú len o povinnosti alebo nepovinnosti členstva
verejnú moc, ktorá je už zverená súkromnej korporácii, si vezme štát nazad a bude dohľad nad lekármi vykonávať sám
súvisí to aj s najvyšším trestom, ktoré môže komora udeľovať pod povinným členstvom – vylúčenie z Lekárskej komory
Územná samospráva
v ČR:
kraje
ústavou označené ako vyššie územné samosprávne celky
obce
základné územné samosprávne celky
Samosprávne celky v ČR
kraje:14
obce: 6250
v systéme územnej samosprávy sa uplatňuje zmiešaný alebo spojený model
okrem štátnej správy vykonávajú aj samosprávu
medzi krajmi má zvláštne postavenie kraj Praha
zároveň kraj aj obec
zákon o hlavnom meste Prahe
konkrétna úprava obcí sa nachádza v zákone o obciach
obsahuje asi 2 dvojčlenenia obcí
podľa významu:
obce
městyse
mestá
štatutárne mestá
medzi prvými 3 nie je žiadny rozdiel, má to dopad len na označovanie
vychádza to z histórie
toto delenie pochádza to ešte z dôb Rakúsko-Uhorska, pričom vtedy to ešte znamenalo rozdiely v právomoci
Štatutárne mestá
dnes 19 (Brno, Ostrava,...)
mestá, ktoré sú za také vyhlásené zákonom
na udelenie tohto statusu neexistujú žiadne pevne určené a objektívne kritériá (často výsledok lobbingu miest samotných)
ak sa mesto stane štatutárnym, môže (ale nemusí) sa členiť na mestské časti a obvody s vlastnými orgánmi samosprávy (!)
organizačné zložky (mestské časti, obvody) majú zverené právomoci od mesta ako takého
pre štatutárne mestá, ktoré sa organizačne nedelia, neznamená tento status nič
zlé jazyky hovoria, že veľa zo súčasných štatutárnych miest vzniklo preto, že sa starosta cítil nedocenený a túžil sa stať primátorom
najnovšie štatutárne mesto: Třebíč
štatutárne mestá majú vlastný štatút – daný vyhláškou
nedá sa vylúčiť stav, že mestské časti a obvody vzniknú len v určitej časti mesta (disproporčne)
časť mesta spravovaná priamo
zvyšok spravovaný obvodmi a mestskými časťami
Obce
členenie obcí podľa rozsahu prenesenej pôsobnosti:
obce – Obce I
obce s povereným obecným úradom – Obce II
obce s rozšírenou pôsobnosťou – Obce III
všetky obce majú základnú pôsobnosť
väčší rozsah pôsobnosti majú obce s povereným obecným úradom (okolo 350)
najväčší rozsah majú obce s rozšírenou pôsobnosťou (205)
čím väčšia pôsobnosť, tým väčší územný rozsah (aj na územie susedných obcí)
orgány obce:
zastupiteľstvo
najvyšší orgán v oblasti samostatnej pôsobnosti
niečo ako parlament
rada
výkonný orgán v oblasti samostatnej pôsobnosti
v obciach do 10 000 obyvateľov byť nemusí
starosta
osoba, ktorá predsedá schôdzam rady a zastupiteľstva a reprezentuje obec navonok
blíži sa štatutárnemu orgánu právnickej osoby, ale vyslovene ním nie je
obecný úrad
podľa členenia obcí rôzne názvy (mestský úrad, obecný úrad)
okrem týchto môžu v obci existovať ešte:
obecná polícia
zvláštny orgán obce
súhrnné označenie pre orgány, ktoré zriaďuje obec podľa zvláštneho zákona
napr. povodňová komisia a pod.
k tomu, aby obec (kraj) mohla byť považovaná za samostatnú územnosprávnu jednotku, musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
územie
občania
samospráva
ekonomická autonómia
zákon umožňuje vydávať obciam pravidlá pre hospodárenie s obecným majetkom
zákon na kontrolu výkonu pôsobnosti obcí
 Kraje
upravené v zákone o krajoch
obdoba zákona o obciach
kraje sa však už ďalej nečlenia
nemôžu zriaďovať krajskú políciu
okrem členenia na 14 krajov (používanejšie) zostáva v platnosti ešte aj členenie na 8 krajov (používajú ho niektoré orgány, napr. polícia)
samosprávne kraje boli pôvodne označené podľa názvu sídla, teraz podľa regiónu
existuje 8 krajských súdov
majú pobočky v ďalších krajoch, takže ich je spolu 14
Prednáška 4: 9.10.2007
Verejná správa ako činnosť
veľmi plastická (objekty môžu často vystupovať dvojako)
dvojitý charakter:
vrchnostenská
nevrchnostenská (opatrovateľská)
Vrchnostenská verejná správa
jej vykonávatelia disponujú nadradenou mocou (postavením) voči adresátom verejnej správy
možnosť využitia nadradenosti (policajt)
nadradené postavenie nemusí byť nutne využité
je upravená správnym právom
základné pravidlo: verejnú moc je možné vykonávať len na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom stanoveným zákonom (nutné zákonné zmocnenie)
môže na seba brať minimálne 3 základné formy:
vydávanie správnych aktov
uzatváranie verejnoprávnych zmlúv
vykonávanie faktických úkonov
Vydávanie správnych aktov
jednostranné autoritatívne úkony správnych orgánov
typický prejav vrchnostenského princípu verejnej správy
3 druhy:
individuálne
vzťahujú sa na konkrétne subjekty a konkrétne prípady (konkrétne vymedzený adresát v konkrétnej situácii)
označované ako správne rozhodnutia
zmiešané
v princípe platí, že ide o kombináciu individuálnych a normatívnych správnych aktov
jeden z faktorov vymedzený konkrétne a druhý všeobecne
v ČR len 1 variant: opatrenie všeobecnej povahy
také úkony, kde je situácia vymedzená konkrétne, ale okruh adresátov všeobecne (územný plán obce, kraja – konkrétne územie, subjekty vymedzené všeobecne – ktokoľvek na území obce, kraja)
označované ako rozhodnutia všeobecnej povahy
normatívne
adresáti aj situácie sú vymedzené všeobecnými znakmi
označované ako právne predpisy nevydávané zákonodarcom
Uzatváranie verejnoprávnych zmlúv
už sám názov je protichodný (verejnoprávna – hovorí, že sa jedná o verejnoprávny sektor, zmluva – typická pre súkromnoprávny sektor)
od súkromnoprávnych zmlúv sa líšia predmetom
predmet: výkon verejnej správy
sú pre ne stanovené samostatné zvláštne pravidlá (uzatváranie, rušenie,...)
predmet regulácie
právny režim je obsahom správneho poriadku (všeobecný kódex vykonávania verejnej správy)
správny poriadok upravuje aj riešenie sporov z verejnoprávnych zmlúv
v prípade, že nastane spor, nemôže byť prvá inštancia súd, ale príslušný štátny orgán, s ktorým bola zmluva uzatvorená
2 druhy:
koordinačné
o výkone verejnej správy
uzatvárajú ich medzi sebou vykonávatelia verejnej správy
napr. zmluva medzi 2 obcami, že obecná polícia jednej bude vykonávať činnosť aj na území druhej (všetky obce v ČR majú aspoň čiastočnú právomoc rozhodovať o priestupkoch)
subordinačné
na jednej strane vykonávateľ verejnej správy
na druhej strane niekto, kto štandardne vystupuje ako adresát verejnej moci
napr. zmluvy o záväzku verejnej služby v linkovej doprave (potreba dopravnej obslužnosti) – nejaký podnikateľ prevezie na svoje plecia záväzok postarať sa o prepravu občanov obce za poplatok – preukázateľnú stratu a cestovné – táto preukázateľná strata musí byť následne podnikateľom preinvestovaná spätne do podnikania
Vykonávanie faktických úkonov
obvykle neformálne, ale majú bezprostredný dopad
3 druhy:
bezprostredné zásahy
rôzne donucovacie prostriedky polície (použitie služobného obušku, chmaty, chvaty, vytláčanie koňmi,...)
rýchly a bezprostredný účinok
značne odformalizovaná forma (nepobiehajú tu úradníci rozdávajúci pokuty)
obvykle zásahy polície
faktické pokyny
napr. rozhodnutie o rozpustení v prípade konania nepovoleného zhromaždenia, resp. povoleného počas ktorého dôjde k násilnostiam
vyžaduje sa urýchlená forma
správny orgán nevyjednáva
pri nedodržaní nastupujú sankcie
obvykle zásahy polície
exekučné úkony
vrc