Přednášky sociologia_pre_ekonomov_2.0

nštitucionalizované vzťahy
vzťahy sa usporadúvajú
Inštitúcie
ustanovené spôsoby riešenia problému prežitia
spôsoby, akými ľudia robia určitú vec
Organizácie
typ vzťahov, ktoré sa medzi ľuďmi ustanovujú v priebehu riešenia inštitucionálnych problémov
spôsoby, akými ľudia koordinujú svoju aktivitu
vytvárajú možnosti cesty, spôsoby, akými sa dopracovať k cieľu
organizácia je podmnožinou inštitúcie
organizáciou inštitúcie vzdelania je napr. škola, cestovania hotel, finančníctva banka, legalizovaného zabíjania armáda
organizácia je to konkrétnejšie, čo sa v spoločnosti nachádza
problém s definíciami nie je jednoducho riešiteľný
máločo v spoločnosti robí človek osamelo, väčšina sa deje v spojení s ostatnými ľuďmi
prežitie súvisí s určitou formou kooperácie
musíme spolupracovať s druhými ľuďmi, čo vedie k organizovanému jednaniu
každá forma spolupráce ustanovuje isté mocenské vzťahy
každá forma organizácie nám vytvára vzorec mocenského usporiadania
žiadna organizácia nie je mocensky neutrálna, len usporadúva moc iným spôsobom
moc
vo všeobecnom zmysle je to schopnosť intervenovať do behu udalostí a upravovať ich priebeh podľa svojich predstáv
v prípade, že je niekoho moc využitá k tomu, že sa ňou ovplyvňuje konanie druhých ľudí, je to moc nad niekým
ľudia, ktorí disponujú mocou, sa ju snažia legitimizovať
KELLER definuje schopnosť organizovaného jednania ako schopnosť vytvárať legitímne štruktúry organizovanej moci
deklaruje to na vývoji politických organizácií
ľudia v každej spoločnosti vstupujú do kooperujúcich vzťahov
miera kooperácie a spoločného jednania je nutná a viditeľná vo všetkých typoch spoločností
rozloženie spoločenských vzťahov môže byť rôzne
Organizované jednanie a organizácie v modernej spoločnosti
v priebehu času sa mení spoločenská organizácia
mení sa usporiadanie vzťahov – súvisí to so stabilizáciou modernej spoločnosti
delenie organizovaného jednania:
formalizované
neformalizované
v modernej spoločnosti prevládajú organizácie formálne
Anthony GIDDENS
„Organizácia je veľké zoskupenie ľudí neosobného charakteru, ktoré vzniká s konkrétnym zámerom.“ (Giddens)
upozorňuje na súvislosť modernizovaného jednania a modernej doby, na jeho rozmach v súčasnosti
modernizácia je charakteristická procesom racionalizácie a kolektívnej spolupráce
potreba budovania komplexných štruktúr, ktoré by uspokojovali potreby spoločnosti
„Kedykoľvek zdvihnete telefón alebo si pustíte plyn v trúbe, aby ste sa otrávili, stretávate sa s organizovaným jednaním.“ (Giddens)
organizácie vstupujú aj do vzájomných interakcií (automobilka vyrába autá, ale vstupuje aj do styku s organizáciami ako elektrárne, ťažobné spoločnosti, odbory, vodárne,...)
organizácie sú závislé na ďalších organizáciách
od nás sa predpokladá, že budeme mať istú mieru dôvery v to, že organizácie fungujú tak, ako majú (že nám nespadne škola na hlavu, že rušňovodič je dostatočne v poriadku na to, aby nevykoľajil vlak, že ľudia, ktorí skonštruovali výťah, ho spravili tak, aby sme sa s ním nezrútili,...)
aby sme mali túto dôveru, musí existovať veľké množstvo kontrolných mechanizmov a foriem
organizované jednanie je rámcované mnohými pravidlami a kontrolnými mechanizmami
organizácie nám na jednej strane život uľahčujú (nemusíme vedieť zasadiť strom alebo postaviť dom, nemusíme vedieť splodiť syna,...), zasahujú nám pozitívne do každodennosti, ale na druhej strane nám berú možnosť rozhodovať a prenášajú ju na úradníkov a odborníkov, čo môžeme len ťažko ovplyvniť
všetci musíme robiť veci, ktoré od nás vyžaduje vláda (dodržovať zákon, platiť dane, vstúpiť do vojny, keď o tom niekto rozhodne,...)
formálne organizácie za nás môžu rozhodovať
keď sa vzoprieme, hrozia nám represálie
organizácie sú zdrojom spoločenskej moci a môžu podrobiť jedinca diktátu, ktorému nie je schopný účinne vzdorovať
všetky organizácie vznikajú ako riešenie toho istého problému – ako zaistiť spoluprácu a jej stálosť
táto koordinácia by mala byť nezávislá na konkrétnych osobách (človek sa môže zblázniť, nájsť si inú prácu, utiecť, zomrieť,...)
modernita je racionálna a viaže sa na ňu efektivita, takže vytvára také štruktúry, v ktorých sú jedinci nahraditeľní
klasickým riešením problému, akým vytvoriť takúto inštitúciu, je byrokracia
Byrokracia
z fr. bureau – úrad, gr. kratus – vláda
najskôr len štátni úradníci, neskôr všetci úradníci
problémom byrokracie sa zaoberal MAX WEBER
Max WEBER
prvý systematický výklad vývoja organizácií
organizácia = spôsob, akým sa dajú efektívne koordinovať ľudia v čase a priestore
vyzdvihuje význam ovládania informácií
vyzdvihuje význam písomných dokumentov a záznamov (majú tendenciu rozširovať svoj význam, reprodukovať ho)
organizácia v jeho poňatí je silne hierarchická
moc sa sústreďuje na najvyšších priečkach
upozorňoval na paradox, že práve demokracia demokratickú formu popiera
jeho odpoveď na to, prečo sa organizácie rozvíjajú práve v modernej dobe – organizácie súvisia s racionalizáciou a špecializáciou
pojem byrokracia časom získal pejoratívny význam
weberovský model byrokracie je trochu iný
vrchol racionality
organizácia riadená systémom formálnych pravidiel
základom: za jediný spôsob riadenia sa považuje hierarchická štruktúra riadenia organizácií
koncentrácia moci a znalostí na vrchole
jeho model je abstraktným popisom, ktorý kladie dôraz na také reálne existujúce vlastnosti, ktoré považuje za najtypickejšie
vytvára všeobecnú charakteristiku toho, ako bude každá organizácia vyzerať
tvrdí, že všetky rozsiahle organizácie majú byrokratickú povahu
podľa neho je expanzia byrokracie v modernej spoločnosti nevyhnutná, pretože sa bez nej nemôžeme vysporiadať s administratívnymi požiadavkami, ktoré na nás kladie systém
uvedomoval si možné negatívne dopady uplatňovania demokratických princípov v ďalších organizáciách
mal obavu z toho, že sa postupne ocitneme v železnej klietke racionality, z ktorej už nebude úniku k slobodnému rozhodovaniu
Weberov model byrokracie
základné charakteristiky:
 jednoznačná hierarchia právomocí
sú exaktne vymedzené vzťahy nadriadenosti a podriadenosti
vymedzenie právomocí
pyramídový systém moci
 jednanie pracovníkov riadené písanými pravidlami
upozorňuje na to, že tu nejde len o mechanické plnenie
čím ste v hierarchii vyššie, tým rastie rozmanitosť prípadov, s ktorými sa stretávate, je nutná schopnosť reagovať aj na veci, ktoré nie sú explicitne vymedzené a vedieť sa pružne prispôsobiť
úradnícka práca na plný úväzok a za plat
v úrade má každé pracovné miesto svoj fixný plat, ktorý je viazaný na vykonávanie tejto funkcie, nie je odvodený od našich osobných a výnimočných kvalít
všeobecne sa očakáva, že sa budú členovia organizácie usilovať o vyššie miesto v hierarchii a konať v súlade s tým
úlohy, ktoré úradník vykonáva, sú striktne oddelené od jeho súkromného života
veľmi dôležitá podmienka
veľmi to súvisí s modernou dobou
to, akú činnosť a kde ju vykonávame, vôbec nesúvisí s našou rodinou
príslušníci organizácie nie sú vlastníkmi hmotných prostriedkov, s ktorými pracujú
nie sme vlastníkmi kancelárie, nábytku či počítača, na ktorom pracujeme
vlastníctvo podlieha formálnym pravidlám v organizácii
prevencia proti zneužívaniu zdrojov, ku ktorým sa môžu ľudia v organizácii dostať
čím viac sa bude organizácia blížiť k týmto bodom, tým bude jej chod efektívnejší a bude sa približovať k jej cieľom a účelu
jeho model pripomína taylorovsko-fordovské modely
práca robotníka pri páse
potreba len niekoľkých zručností
pozornosť venovaná produktivite
považoval sa za efektívny, avšak postupom času dochádza k psychickej únave ľudí, ktorí majú úlohy vykonávať, čím klesá efektivita
na to, že to úplne nefunguje, upozorňuje MERTON
Robert REICH
na amerických školách súvisel postup v ročníkoch na schopnosti absorbovať fakty a prispôsobiť sa (čím lepšia schopnosť memorovať fakty a čím vyššia konformita, tým vyšší postup)
očakáva sa sériovosť, prispôsobivosť, konformita
na sériovú výrobu slúžili štandardizované testy
ciele:
analýza defektných produktov
disciplína, poriadok
úspora
čím viac ľudí nimi prejde, tým lepšie
na toto reagovali sociológovia konfliktu, ktorí sa pýtali na to, komu táto situácia slúži
štádium vytvárania rôznych totalitných systémov
Peter BLAU
podporné neformálne siete
bolo pre neho zaujímavé sledovať, ako úradníci obchádzajú pravidlá, keď si nevedia rady (nejdú za vedením, ale radia sa s kolegami)
organizácie tým získavajú väčšiu pružnosť
na základe jeho štúdie vznikla otázka, nakoľko sú neformálne vzťahy pre organizáciu výhodné alebo nevýhodné
na základe takýchto pochybností a kritík vznikajú rôzne kritické teórie, týkajúce sa spolupráce v organizáciách
typický fyzický parameter moderných organizácií: účelnosť
architektúra organizácií slúži účelu, je typizovaná a nie je veľmi nápaditá
Michelle FOUCAULT
upozorňuje na niekoľko vecí
považuje organizácie za štruktúry kontroly nad priestorom a časom
upozorňuje na súvislosť medzi fyzickou štruktúrou organizácie a jej sociálnou štruktúrou vrátane mocenskej štruktúry a hierarchie (kde sa nachádzajú stoly, kde sú priehradky, kancelárie, či sú dvere presklené,...)
touto otázkou a otázkou kontroly sa zaoberala aj moderná architektúra (snaha vytvoriť otvorený priestor, čo však vedie k dojmu neustálej kontroly)
upozorňuje tiež na význam fyzickej blízkosti v organizáciách, čo umožňuje vývoj bližších neformálnych vzťahov a vznik sociálnych vzťahov, avšak vytvára to takisto atmosféru súperenia a súťaženia a nepriateľské vzťahy
špecificky sa zameriava na problematiku dozoru nad podriadenými
dozor:
priamy
školská trieda
nadriadený: učiteľ
trieda je usporiadaná tak, aby na všetkých videl
nepriamy
zbieranie informácií o nás (kde sme predtým pracovali, kedy a kde sme sa narodili, či sme ženatí, slobodní, kde sme študovali, s kým sme sa kde vyspali,...)
väzenia sa podľa neho podobajú továrňam, školám a nemocniciam a naopak
venoval sa analýze dozoru v modernej spoločnosti
moderné prostriedky umožňujú čoraz dokonalejší prehľad
súčasná spoločnosť sa občas označuje za „spoločnosť pod dozorom“
obával sa, že vláda nad celým ľudstvom sa môže dostať do rúk neosobnej byrokracie
ani dohľad nie je všemocný, neustála kontrola demotivuje, čím stráca svoju efektivitu
Synergický model
opačné charakteristiky ako Weberov hierarchický model
spontánna spolupráca a dobrovoľné prispôsobovanie svojho jednania tak, aby bolo v zhode s jednaním ostatných
ciele a pravidlá spolupráce vytvárajú tí ľudia, ktorí reálne spolupracujú
hlavným kritériom nie je najväčšia produktivita, zisk, ale človek sám s ohľadom na svoje schopnosti a kompetencie
ďalší základný prvok: informácia
tento model predpokladá, že ľudia sú tvoriví a sú schopní spolupracovať s ostatnými tak, aby dosiahli svoj cieľ
vytváranie sociálnych sietí, spolupráce
historické zmeny, kedy dochádza k zmenšovaniu masového charakteru výroby a začína byť dôležitá symbolická produkcia
synergický model je na rozdiel od hierarchického plošný
postup v organizácii súvisí s našou tvorivosťou a schopnosťami
je to tiež len ideálny model, nikdy nebol realizovaný vo svojej extrémnej podobe
často sa vyskytujú mixy prvkov jedného aj druhého systému
synergický model je pružnejší, čo je v súčasnosti žiaduce
synergický model je schopný lepšie držať krok s vývojom dnešnej spoločnosti, ktorá je veľmi rozmanitá a neustále v nej dochádza k zmenám
Sociálna stratifikácia
spoločnosť nie je jednoliaty homogénny systém
spoločnosť sa skladá z rôznych skupín, je heterogénna
rôzne skupiny sú odlišné na základe rôznych charakteristík
kritériá:
diferenciačné
rovina, ktorá nám nenaznačuje, kto je vyššie a kto nižšie postavený
sú kvalitatívne
v spoločnosti rozlišujú ľudí, ktorí študujú ekonomické smery, lekárov, modrookých, mužov, ženy, Francúzov, Nemcov, Slovákov,...
rozčleňujú spoločnosť, ale primárne netvoria žiadny pomyselný rebríček spoločnosti
stratifikačné
stratifikácia = nerovnosť zakotvená v štruktúre spoločnosti
umiestňujú nás na nejaký post v spoločenskom rebríčku (na základe výšky nášho príjmu,...)
literatúra rozlišuje 2 základné roviny, ako sa dá nerovnosť brať:
nerovnosť v životných podmienkach
výsledok toho, že spoločnosť nerovnako distribuuje zdroje
nerovnosť v životných šanciach
znamená, že zdroje sú niekde umiestnené a my nemáme na ne šancu dosiahnuť
dosť teoretická otázka, obidva pohľady sa totiž navzájom obmedzujú
môžeme predpokladať, že vo chvíli, keď sa stretneme so sociológom, ktorý bude na nerovnosti pozerať marxistickým pohľadom, bude sa jednať o nerovnosti v otázke ekonomických zdrojov, weberovský pohľad pojednáva aj o iných príčinách
základná otázka stratifikačnej teórie: Kto dostáva čo?
to, čo v spoločnosti dostávame, resp. k čomu sa dostávame, závisí na mnohých kritériách a tie definujú našu pozíciu v spoločnosti
keď sa na to pozeráme takto, tak aj diferenciačné kritériá môžu pôsobiť stratifikačne, môžu mať vplyv na umiestnenie v rebríčku
jedno z podstatných kritérií v súčasnosti: kritérium rodu (gender kritérium)
medzi mužmi a ženami
na základe diferenciačného kritéria v tomto rebríčku umiestňuje vyššie muža
s podobným prístupom sa môžeme stretnúť v otázkach menšín, ktoré často nemusia mať rovnaký prístup ku zdrojom v spoločnosti a nemusia mať šancu na ne dosiahnuť
nerovnosť bola súčasťou všetkých spoločností
charakter v nerovnosti bol možno odlišný, ale nikdy neboli spoločnosti rovné pre všetkých svojich členov (taká spoločnosť neexistuje)
rozlišujeme 4 najvýraznejšie stratifikačné systémy (systémy nerovnosti):
otrokársky
otroctvo je extrémnou formou nerovnosti
niektorí jedinci sa stávajú doslova majetkom iných jedincov
z historického pohľadu a z nášho europocentrizmu by sme mohli tvrdiť, že bol historicky viazaný na staroveké štáty a nás sa až tak netýkal
prevládal v Amerike a v rôznych koloniálnych systémoch ešte veľmi dlho a zachytil aj začiatok modernej spoločnosti
je obtiažne vymedziť ho jednoduchými charakteristikami
vzťahy otroka a jeho pána sa rôznia v závislosti od času a miesta
postavenie otrokov v antike bolo úplne odlišné od postavenia otrokov na plantážach v Amerike
v prípade, že vyžadujeme niečiu prácu a poslušnosť v takto extrémnom systéme nerovnosti, podstatne znižujeme efektivitu práce (aj toto môže ovplyvniť naše rozhodovanie o prípadnom znovuzavedení otrokárskeho systému)
možnosti vystúpenia z otrokárskeho systému je veľmi malá
kastový
kasty spájame prevažne s Indiou a východnými kultúrami
slovo kasta pochádza z portugalčiny a označuje rasu alebo čistokrvnú skupinu
aj kastové systémy v rámci Indie sa navzájom veľmi odlišujú
často sú podmienené miestnymi podmienkami a zvykmi
najvýznamnejšie systémy:
varna
4 spoločenské kategórie na základe spoločenskej prestíže
1 bonusová kategória: nedotknuteľní (haridžanovia)
džáti
lokálne definované skupiny
nevytvára takú jasnú hierarchiu, skôr systém voľne radených predstáv o tom, čo je najvyššie
niektoré z predstáv sú všeobecne zdieľané
najvyššie na rebríčku stoja brahmani
tento systém naznačuje niekoľko možností sociálnej mobility:
reinkarnácia
ak nebudem počas života dodržiavať zásady mojej kasty, nedostanem sa do vyššej kasty
len vďaka smrti
zmena postavenia kasty v systéme
z kulturologického hľadiska veľmi zaujímavá možnosť
na rozdiel od reinkarnácie nastáva počas života
stavovský
viaže sa predovšetkým na dejiny feudálnej Európy
nachádzame ho aj v mnohých ďalších tradičných spoločnostiach
feudálne stavy boli tvorené rôznymi vrstvami, ktoré mali voči sebe navzájom vymedzené rôzne práva a povinnosti
niektoré z nich boli priamo zakotvené v zákone
príslušnosť ku stavu bola daná rodom
rebríček:
šľachta
duchovenstvo
 kňazi,...
na rebríčku boli postavení nižšie, ale mali množstvo právomocí
zmes: roľníci až obchodníci
v niektorých prípadoch boli stavy priestupné:
výhodný vydaj alebo oženenie sa
delegovanie do vyššieho stavu povýšením
zakúpenie si povýšenia
najmä v neskoršom období, čoraz bližšie k dobe modernej
relikty sa zachovávajú napr. vo Veľkej Británii (Snemovňa lordov)
dosah systémov nadradenosti a podradenosti bol väčšinou lokálny
viazal sa na územie, ktoré patrilo lénnemu pánovi
na rozsiahlejšom území bol tento systém omnoho ťažšie kontrolovateľný
existovali systémy, ktoré kontrolovali náš podiel na riadení spoločnosti
triedny
moderná spoločnosť
od ostatných systémov sa líši v mnohých ohľadoch:
triedy nie sú vymedzené nábožensky ani zákonnými úpravami
naše zákonné práva a povinnosti nie sú stanovené na základe našej príslušnosti k triede
nie sú založené na dedičnom postavení, príslušnosti
triedy nemajú obvykle až také pevné hranice ako stavy či kasty v predchádzajúcich systémoch
neexistujú žiadne formálne obmedzenia týkajúce sa svadby
príslušnosť k triede je získanou charakteristikou (nie je daná naveky)
priestupnosť z jednej triedy do druhej je možná a nie je ani prekvapujúca (vyššia trieda –> nižšia trieda či naopak)
možnosť prestupovať z jednej vrstvy do druhej je otvorená, avšak neznamená nutnosť
v prípade, že sa naša pozícia udržuje z generácie na generáciu, jedná sa o reprodukciu
v prípade, že dochádza k posunom, jedná sa o transformáciu
často sa jedná aj o masovejšie posuny (keď sa prístup na vysoké školy uvoľní aj pre chudobnejšie rodiny)
podkladom pre rozdelenie sú ekonomické rozdiely
nerovnosť vo vlastníctve ekonomických prostriedkov, resp. neschopnosť nimi disponovať
predošlé systémy boli založené na tom predpoklade, že prichádzame do interakcie s rôznymi skupinami
v tomto systéme sa jedná o zaradenie do platových tried
rozlišujeme 3 kritériá (dimenzie), ktorými je v modernej spoločnosti daná príslušnosť k danej triede, čiže naša pozícia v spoločnosti:
majetok (bohatstvo)
vzdelanie (prestíž)
moc (autorita)
statusovo konzistentné spoločnosti
ak vieme, aký má dotyčný majetok, vieme odhadnúť, aký má podiel na moci a postavenie v spoločnosti
statusovo nekonzistentné spoločnosti
na základe našich znalostí o niektorých premenných nevieme určiť ďalšie (ČS spoločnosť pred rokom 1989 – to, že naša rodina mala kedysi veľký majetok, nebolo podstatné, ani vzdelanie nás nemuselo posúvať k väčšiemu podielu na moci, nedostalo nás na pozíciu, ktorá by nám oprávnene patrila)
Trieda
tento pojem používame, keď zohľadňujeme ekonomické faktory
skôr marxovský charakter
Vrstva
tento pojem používame, keď zahrnieme aj iné ako ekonomické kritériá
zahŕňame tu viac charakteristík sociokultúrneho pohľadu
uvedomujeme si, koľko má osoba rokov, akej je národnosti,...
Súčasná spoločnosť
v súčasnej spoločnosti sú najčastejšie skloňované nasledujúce kritériá, ktoré vzájomne rozdeľujú ľudí a vytvárajú jej štruktúru:
Kritérium
Typ štruktúry
Charakteristické skupiny
Majetok/výrobné prostriedky
triedna štruktúra
trieda
Zamestnanie
sociálna štruktúra
sociálne vrstva
Kultúra, životný štýl
sociokultúrna štruktúra
kultúrne skupiny
Pohlavie
sociodemografická štruktúra
genderové skupiny
Vek
sociodemografická štruktúra
vekové skupiny
Etnicita/rasa
etnická štruktúra
etnické skupiny
Pozícia v spoločnosti
je nám daná tým, že sme príslušníkmi modernej spoločnosti
2 zložky:
statická – sociálny status
v spoločnosti máme nejaké postavenie, pozíciu
na jeho základe očakávame, že sa k nám ľudia budú správať určitým spôsobom (prezident očakáva, že sa k nemu budú ostatní správať podľa protokolu)
dynamická – sociálna rola
očakávame nejaké chovanie od druhých ľudí a zároveň druhí ľudia očakávajú nejaké chovanie od nás (prezident si vypije viac, ako by mal, správa sa veselo a nespĺňa tak naše očakávania, my to nepovažujeme za normálne)
v modernej spoločnosti sú len špecifické prípady, v ktorých sú tieto záležitosti uzákonené
počíta sa totiž s nahraditeľnosťou ľudí
práve v časoch, keď sa menili elity, predovšetkým s postupným nástupom modernej spoločnosti, menila sa aj jej charakteristika
problém nastal vtedy, keď sa na čelné pozície dostali noví ľudia, ktorí prišli do novej spoločnosti
spoločnosť je distingvovaná
vie, kedy sa čo má hovoriť, aké sú