Přednášky sociologia_pre_ekonomov_2.0

newtonovská, einsteinovská,...)
určitá štruktúra predstáv, hodnôt a postupov
Makroperspektíva
Konsenzuálne teórie
spolužitie ľudí v spoločnosti je založené na vzájomnom konsenze
je všeobecne rešpektovaný všetkými členmi spoločnosti
všetci prijímajú základné hodnoty a normy, na ktorých je spoločnosť založená
spoločnosť je stabilný, integrovaný a samoregulujúci systém
pretrváva preto, že vyhovuje všetkým členom spoločnosti a uspokojuje ich základné ľudské potreby
predpoklady:
sociálne systémy sú integrované
spoločnosti sú súdržné
spoločenský život závisí na solidarite, reciprocite a kooperácii
spoločnosť uznáva legitímnu autoritu
základné prvky spoločenského života sú normy a hodnoty
sociálny život zahŕňa záväzky
spoločenské systémy závisia na konsenze
sociálne systémy majú tendenciu pretrvávať (Keller)
základný smer: funkcionalizmus
hlavný predstaviteľ: TALCOTT PARSONS
jeho prvky môžeme vidieť už u Comtea
v popise poriadku a v dôraze na obnovenie konsenzu s ohľadom na základné princípy a idey, ktoré by riadili novú spoločnosť
ďalší smer: organistický prístup
hlavný predstaviteľ: HERBERT SPENCER
spoločnosť je ako organizmus, ktorý ma vnútornú jednotu a diferencované funkcie
Talcott Parsons
najznámejší z predstaviteľov funkcionalizmu
každý systém má určité systémové potreby, ktoré majú byť uspokojené, ak chce prežiť v prostredí –> zaistenie týchto funkcií:
adaptácia na prostredie (ekonomické inštitúcie)
dosahovanie cieľov (politické inštitúcie)
zaisťovanie vnútornej integrácie (právne inštitúcie)
udržovanie vzorcov jednania (spoločenské inštitúcie)
medzi nimi sa zachováva reciprocita
spoločnosť tvorí uzavretý organizmus
všetky inštitúcie majú ešte ďalšie úrovne
úloha sociológie podľa neho:
analyzovať jednotlivé systémy – načo slúžia a ako prispievajú k udržaniu stavu
analyzovať funkčnú previazanosť systému s ďalšími zložkami spoločnosti
nevýhody tohto chápania sociológie:
nie je tu nič, čo by nám vysvetlilo, ako je možné, že v takomto takmer dokonalom systéme existujú javy ako korupcia, šikanovanie, kradnutie, revolúcie, štrajky, nepokoje,...
ideologicky zneužiteľný smer (socializmus, nacizmus)
kto nesúhlasí, bude eliminovaný
toto všetko myslel dobre, žil len v období, keď sa moderné vzťahy začínajú stabilizovať a do svojej teórie projektoval svoje túžby
bol teoretik a s praxou veľmi nepočítal
Robert King Merton
miláčik sociologického publika
teoretik a najmä praktik
zaoberal sa problematikou masových médií a vodcov
empirik
pohyboval sa v teréne a robil výskumy
kritizuje Parsonsov funkcionalizmus
vo svojej práci sa snaží odstraňovať nedostatky funkcionalistického prístupu
vo svojej empirickej praxi nezdieľa Parsonsov optimizmus
upozorňuje na to, že samotný pojem funkcia naznačuje, ako by všetko slúžilo k prospechu spoločnosti
v spoločnosti prebiehajú však aj procesy, ktoré narušujú jej integritu
vo svojej kritike postupuje veľmi pragmaticky
k pojmu funkcia priraďuje pojem dysfunkcia
dysfunkcia = niečo, čo nabúrava systém
upozorňuje na to, že to, čo je funkčné, môže pôsobiť aj dysfunkčne
jedna zo zložiek, ktorá má podporovať integritu – náboženstvo
na jednej strane integruje spoločnosť
na druhej strane vyvoláva náboženské konflikty a trenie
hra so slovom funkcia sa Mertonovi páčila
definuje rozdiel medzi manifestnou a latentnou funkciou
manifestná funkcia
jednáme tak, aby to bolo viditeľné (značkové oblečenie – kvalita a trvanlivosť)
latentná funkcia
jednáme tak, aby to bolo skryté (značkové oblečenie – posilnenie statusu a získanie prestíže medzi tými, čo na to nemajú)
v určitom zmysle nezamýšľaná
na rozdiel od Parsonsa tvrdí, že sociológia by sa mala zaoberať najmä latentnou funkciou
Teórie konfliktu
vznikajú v 60-tych rokoch 20. storočia
predstavujú sociálno-kritickú odnož sociológie
veľmi kritická reakcia na konsenzuálne teórie a na spoločenské udalosti tej doby
60-te roky sú typické veľkými sociálnymi procesmi a premenami, transformáciami
objavujú sa prvé ucelené teórie konfliktu
základný predpoklad: akákoľvek forma ľudského súžitia vyhovuje vždy len časti zúčastnených a všetci ostatní sú k danému usporiadaniu donútení
nepýtajú sa na funkčnosť ale na to, pre koho je daný systém určený
analyzujú predovšetkým to, akým spôsobom daná skupina realizuje svoje požiadavky na úkor ostatných
predstavitelia:
KARL MARX
MAX WEBER
Max Weber
legitimizácia nerovností – koncepcia panstva
3 druhy panstva:
charizmatické
viera v mimoriadne kvality a nevšedné vlastnosti vodcu
typické predovšetkým pre archaické spoločnosti
ani v modernej spoločnosti však nie je výnimkou
tradičné
viera v posvätnú záväznosť raz ustanovených mocenských vzťahov medzi jednotlivcami a celými rodmi
objavuje sa aj v súčasnosti
legálne
viera v platnosť neosobných zákonov
typické pre modernú spoločnosť
keď v modernej spoločnosti chceme uzákoniť nerovnosť, dosiahneme to cez legálne ustanovenia (ten, kto je pri moci, zarába 5-krát viac ako ostatní)
Predpoklady teórií konfliktu
sociálne systémy sú založené na protikladoch
spoločnosti sú nutne vnútorne rozdelené
život v spoločnosti vytvára opozíciu a nepriateľstvo
spoločenský život generuje štruktúrne konflikty
spoločenské diferenciácie zahŕňajú mocenské nerovnosti
základnými prvkami spoločenského života sú záujmy
sociálny život obsahuje nátlak
spoločenský život generuje rôznosť záujmov
sociálne systémy majú tendenciu k zmene
hlavní súčasní predstavitelia teórie konfliktu:
LEWIS COSER
RANDALL COLLINS
CHARLES WRIGHT MILLS
RALPH DAHRENDORF
Lewis COSER
konflikt s inou skupinou pomáha určiť identitu vlastnej
realistický a nerealistický konflikt
realistický konflikt
problém, ktorého riešenie vidia obe strany inak, jedna v spore zvíťazí a je po probléme
nerealistický konflikt
cieľom nie je riešiť problém, ale vyvolávať samu agresiu
žiadne víťazstvo nemôže konflikt ukončiť
v spoločnosti identifikuje antagonistickú kooperáciu
ľudia spolupracujú, pretože očakávajú, že z toho budú mať nejaký prospech
Randall COLLINS
upozorňuje na to, že mocenské princípy sa prejavujú aj v našich každodenných interakciách
tvrdí, že to, čo určuje príslušnosť človeka k nejakej skupine, neurčuje jeho vlastnícky vzťah, ale miesto, kde stojí, keď sa udeľujú rozkazy
Charles Wright MILLS
upozorňuje, že existujúcu legitimáciu spoločnosti nemusia zdieľať všetci a nemusí v spoločnosti prevládať, a napriek tomu sa daná spoločnosť nemusí rozpadnúť
pri udržovaní spoločnosti je relevantné to, že vládcovia dokážu úspešne uplatňovať svoje postavenie a dokážu dostatočne presvedčivo obhajovať nutnosť daného usporiadania tak, že to väčšina ľudí bude rešpektovať
len vo výnimočných prípadoch je nutné, aby toto vysvetlenie štátnej moci prebehlo pomocou represívnych opatrení
upozorňuje na vplyv médií
jeden z najvýraznejších sociálnych kritikov
bol znechutený spoločnosťou
ide veľmi hlboko do sociálnych vôd a hľadá príčiny
Ralph DAHRENDORF
dielo Moderný sociálny konflikt
snaží sa vysvetliť, ako je možné, že sa západné krajiny vyhli revolúciám, ktoré predpovedal Marx
na rozdiel od Marxa vidí príčinu konfliktov v spoločnosti nie vo vlastníctve prostriedkov, ale v podiele na moci
vládnuca vrstva v ekonomike sa nekryje s vládnucou vrstvou v politike
spoločnosť nežije v permanentnej transformácii, ale sú veci, ktoré sa permanentne reprodukujú
ak chceme nájsť niečo, čo by spoločnosť vystihovalo, musíme skombinovať konsenzualistické a konfliktualistické teórie
Mikroperspektíva
skúma konanie jednotlivcov
sociálna každodennosť
Symbolický interakcionizmus
predpoklady symbolického interakcionizmu:
ľudia jednajú na základe významu, ktoré prikladajú veciam, ktoré ich obklopujú
tieto významy nie sú vlastnosti samotných vecí, sú produktom sociálnej interakcie, prebiehajú medzi členmi spoločnosti
tieto významy nie sú stabilné, môžu byť neustále pozmeňované a redefinované v priebehu nových interakcií
predstavitelia:
CHARLES HORTON COOLEY
WILLIAM THOMAS
GEORGE HERBERT MEAD
ERVING GOFFMAN
Charles Horton COOLEY
koncept zrkadlového ja (self)
vlastné ja si nebudujeme na základe svojej vôle, ale snažíme sa na seba pozerať očami druhých
pre budovanie identity človeka sú smerodajné názory a mienenie druhých
najdôležitejšie miesta sú tzv. primárne skupiny:
rodina
vrstovníci
susedstvo (priestorovo blízki ľudia)
dieťa sa sociálne učí tak, že sa učí zdieľať očakávania ostatných od samého seba
 William THOMAS
koncept definície situácie
situácia definovaná ako reálna sa stáva reálna vo svojich dôsledkoch
ľudia nejednajú podľa toho, aký svet a veci okolo sú, ale ako ich definujú
príklad: keď o nejakej banke začneme medializovať, že je na pokraji krachu, ľudia začnú vyberať svoje vklady a banka naozaj zbankrotuje
najviditeľnejší pri výchove dieťaťa (keď budem svojmu dieťaťu stále vravieť, že je lotor, je veľká pravdepodobnosť, že sa ním v budúcnosti skutočne stane)
 George Herbert MEAD
zakladateľ symbolického interakcionizmu
spolutvorca systému sociálnych rolí
ústredná kategória: sociálne ja
analyzuje proces socializácie
zúčastňujeme sa interakcií a zisťujeme, že robíme to, čo sa od nás očakáva
 Erving GOFFMAN
dielo Všetci hráme divadlo
Kultúra
„všetko a nič“
viacero významov
spôsob života
vysoké umenie
normy, hodnoty, zvyky, obyčaje
materiálne statky (architektúra, oblečenie)
to, čomu veríme (náboženstvo, ideológia)
vedomosti (to, čo vieme – dosiahnuté vzdelanie)
Človek
bytosť esenciálna (prírodná)
bytosť sociálna
existujú teórie, ktoré sú až príliš sociobiologické
nie sme len čisto bytosťami sociálnymi (to, že chodíme na záchod, nie je len dôsledok socializácie)
ľudia sú jednotky, ktoré tvoria spoločnosť a jednajú v nej
spoločnosť sa musí reprodukovať, aby sa zachovala – kultúrne a biologicky
Pierre Burdieu
autor niekoľkých sociologických konceptov
pracuje s pojmami ako sociálny kapitál, kultúrny kapitál a habitus
sociálny kapitál
súbor sociálnych vzťahov, s ktorými vstupujeme do sveta (sociálne siete siahajúce do politického sveta, do sveta kultúry)
kultúrny kapitál
niečo, čo nám dáva naše primárne (rodinné) prostredie
získavame ho tým, že žijeme v rodine
keď sa narodím do rodiny, kde sú na stenách originály Gaugina, bude môj kultúrny kapitál iný, ako v rodine, ktorá ma na stene obraz ručiaceho jeleňa
habitus
naše zvyčajné konanie, ktoré používame v prostredí, v ktorom sa pohybujeme
Kultúra
hodnoty, normy a hmotné statky, ktoré sú typické pre určitú skupinu
s týmto pojmom veľa pracujú antropológovia a kulturológovia
jeden z najcharakteristickejších prejavov sociálneho združovania ľudí
v momente, keď sa ľudia nejakým spôsobom združia, začnú si vytvárať určité hodnoty
všeobecné charakteristiky kultúry:
umelé prostredie
vždy naučená, nie je inštinktívna
jej výtvory majú pre členov kultúry subjektívny význam
je vždy zdieľaná
k jej zdieľaniu dochádza prostredníctvom symbolickej komunikácie
prenáša sa z generácie na generáciu
adaptívna
elementy kultúry:
kognitívne (poznávacie)
naše idey
to, čomu veríme, čo vieme,...
normatívne
normy, hodnoty, princípy, pravidlá, sociálne regulatívy
patria tu aj veci, ktoré podliehajú obyčajom alebo zvykom
materiálne (materiálna sféra)
hmotné statky vytvorené človekom
jazyk
naučený systém symbolov
na tvorbe kultúry sa podieľa veľkou mierou
keď ju chceme definovať, musíme si vysvetliť pojmy a procesy, ktoré v nej prebiehajú
Vnímanie kultúr
každá z veľkého množstva existujúcich kultúr má svoje hodnoty, normy a posudzovať túto kultúru z nášho hľadiska je ťažké a nebezpečné - môžeme sa správať etnocentricky
len keď sa budeme snažiť preniknúť hlbšie do určitej kultúry, môžeme pochopiť, prečo jej členovia konajú tak, ako konajú
Kultúrna reprodukcia
prenos kultúrnych hodnôt a noriem z generácie na generáciu
udržuje sa ním kontinuita kultúrnej skúsenosti
k hlavným mechanizmom kultúrnej reprodukcie v modernej spoločnosti patrí školské vzdelanie
uplatňuje sa pri ňom nielen to, čo je predmetom vyučovania, ale aj širšie aspekty chovania, ktoré si žiaci osvojujú
aj prostredie môžeme rozlišovať na biologické (prírodné) a kultúrne
kultúrne prostredie – ovplyvnené zásahmi človeka (kultivácia pôdy, urbanizácia,...)
Inštitúcie
inštitucionálne jednanie
základ špecificky ľudského spôsobu riešenia problémov prežitia
pomáhajú nám prežiť v spoločenskom prostredí
príklady: bohoslužby, manželstvo, vzdelávanie, vedenie vojny, ostrakizmus, trh, úplatky, dvorenie,...
definícia: inštitúcia je spôsob, akým sa všeobecne niečo v spoločnosti robí
nerobí sa to len tak, ale má to cieľ – uspokojovať naše potreby
„Inštitúcia je každý všeobecne praktikovaný spôsob jednania slúžiaci naplneniu určitej reálnej alebo fiktívnej potreby.“ (Keller)
reálna potreba
niečo skutočne dôležité (najesť sa – idem nakúpiť jedlo do obchodu)
fiktívna potreba
niečo, čo nemusí byť až také dôležité, ale v danej spoločnosti to dôležitým je (mať občiansky preukaz - sú rôzne spôsoby, ako ho získať)
dodatočne racionalizované obyčaje
keď ich ľudia rešpektujú, jednajú práve tým spôsobom, ktorý im tieto inštitúcie ukazujú, a tým ich potvrdzujú a reprodukujú
našou potrebou je dosiahnuť niečo a volíme si najjednoduchšiu cestu (inštitúciu), pričom si to ani nemusíme uvedomovať
výsledok jednania našich predkov, ktorý zaväzuje aj nasledujúce organizácie
nemusia byť v súlade s platnými legislatívnymi normami
príklad: klientelizmus
inštitúcia, ktorá pochádza ešte z čias starého Ríma
systém služby a protislužby
existuje človek, ktorý má nejaké statky a služby, na ktoré iní nemajú
my za ním ideme, aby nám ich poskytol
on od nás nechce peniaze
neskôr však zase on môže od nás niečo potrebovať – protislužbu
nemusí byť vyžiadaná
využívajú ho osoby na vysokých politických postoch
nie je transparentný
je nelegálny
prežil svoju dobu a reprodukuje sa
služby a protislužby medzi priateľmi neoznačujeme týmto pojmom
moderná spoločnosť - spoločnosť, kde prebehla generalizácia trhu
jedna z inštitúcií, ktoré dnes prechádzajú veľkou transformáciou, je manželstvo
otázkou je, nakoľko je základ našich predkov dôležitý aj pre náš dnešný život
rozlišujeme medzi inštitúciou a organizáciou
inštitúcia
spôsob, akým sa niečo robí (školstvo, rodina vo všeobecnosti)
organizácia
tvorená ľuďmi, ktorí robia niečo nejakým spôsobom (konkrétna škola, rodina ako sieť vzťahov)
inštitúcia znamená rutinizované jednanie, ktoré sa dodržiava v nejakej skupine, kultúre a je povinné pre tých, ktorí do nej chcú patriť
očakávané jednanie
členovia jednej kultúry budú riešiť podobné problémy podobným spôsobom a nebudú sa zakaždým snažiť vymyslieť originálny spôsob riešenia
výhody:
zjednodušenie jednania
netreba stále nad všetkým rozmýšľať
nevýhody:
inštitúcie sa neskôr reprodukujú naprázdno
zhoršovanie tvorivosti
banalizovanie vzťahov
byť v spoločnosti skutočne originálnym je ťažké
spôsoby ako byť originálny nám pozorovateľom často pripadajú nudné a typizované
získavanie povedomia o tom, ako to v spoločnosti chodí, čo sa odo mňa očakáva a čo mám ja očakávať od druhých, prebieha v procese socializácie
Socializácia
predstavuje sociálne procesy, v ktorých priebehu si deti osvojujú sociálne normy a hodnoty a utvárajú si svoje vlastné „ja“
zvlášť intenzívne prebieha socializácia v ranej fáze detstva, ale do istej miery pokračuje celý život
nikto nie je imúnny voči reakciám iných ľudí, ktoré ovplyvňujú a modifikujú naše chovanie vo všetkých fázach životného cyklu
vždy, keď prídeme do nového prostredia, sme nútení sa socializovať
osvojujeme si pravidlá, ustanovenia, ktoré keď nebudeme dodržiavať, budeme sankcionovaní
legislatívne, zvykové, náboženské normy
sú to kontrolné mechanizmy
inštitúcie ako socializácia nás čoraz viac podraďujú sociálnej kontrole (babky špehúnky, ktoré stále špehujú ľudí okolo seba a rozoberajú ich konanie)
existuje spojenie medzi inštitúciami, socializáciou a kultúrou
Normy
pravidlá, ktoré určujú náležité chovanie v rôznych sociálnych kontextoch
určitú formu chovania predpisujú, alebo ju zakazujú
všetky skupiny ľudí sa riadia konkrétnymi normami, ktoré sa vždy opierajú o nejaké sankcie
tresty môžu siahať od jednoduchého nesúhlasu až po telesný trest alebo popravu
majú potenciál nás trestať
okrem toho, že produkujeme normy, produkujeme aj hodnoty
Hodnoty
sú predstavy jedincov alebo skupín o tom, čo je žiaduce, správne, dobré alebo zlé
práve na rozličných hodnotách do značnej miery spočíva variabilita medzi kultúrami
hodnoty jedinca sú výrazne ovplyvnené kultúrou, v ktorej žije
nie sme čisto len pasívnymi prijímateľmi, ale vplývame aj na iných ľudí a ich socializáciu
v spoločnosti sa vyskytujú jedinci, ktorých jednanie považujeme za deviantné
Deviácia
deviantné správanie
vymyká sa z normatívneho rámca, ktorým sa riadi väčšina spoločnosti
nekonformná
človek sa môže stať deviantným buď z vlastného nesúhlasu alebo kvôli tomu, že sa zle socializoval (vplyv rodiny, ktorá má iné sociálne a kultúrne hodnoty)
etiketizačná teória
bráni sa označovaniu deviácie ako súboru charakteristických rysov jednotlivcov alebo skupín
jej teoretici sú presvedčení, že je výsledkom procesu interakcie medzi spoločnosťou, ktorá sa od noriem odkláňa a tou, ktorá ich dodržuje
hlavný zdroj etikiet sú tí, ktorí predstavujú sily zákona a poriadku, alebo tí, ktorí sú schopní vnútiť iným svoje meradlá mravnosti
autori tejto teórie tvrdia, že to, že sa nejakým spôsobom odlišujeme od noriem, nám dáva akúsi nálepku, aby sme mohli byť sankcionovaní
ten, kto rozdáva nálepky, kto je normálny a kto deviantný, je ten, kto stojí na vrchole rebríčka, resp. je vyššie ako etiketizovaný človek (vyššia vrstva – nižšia vrstva, dospelí ľudia – mladí ľudia, učiteľ – žiak, rodičia – deti,...)
onálepkovať nás môžu ako zločinca napr. preto, že v spoločnosti je dovolené užívať alkohol, fajčiť cigarety, ale ak fajčím marihuanu, čo nie je dovolené, mám smolu a som vyvrheľ
Symbolická komunikácia
symbol = predmet alebo znak, ktorý predstavuje niečo iné (vlajka – národný štát)
keďže existujeme v jednom sociálnom rámci, aj významy pripisované symbolom budú podobné
symboly slúžia na to, aby si ľudia ich pomocou mohli organizovať svoje pocity a skúsenosti do zmysluplnejších foriem
vytvárame si symbolický systém zástupných významov, poriadok vo svojom svete
vďaka symbolom sa človek vo svete dokáže lepšie orientovať a tak sa jednoduchšie prispôsobiť
plní niekoľko základných funkcií:
prostriedok koordinácie prítomných aktivít
prostriedok orientácie vzhľadom ku vzdialenejšiemu okoliu, ktoré nie je dostupné bezprostrednej skúsenosti
prostriedok oživenia minulej skúsenosti
prostriedok anticipácie a plánovania budúcich aktivít
tvorba identity
vedomie príslušnosti k nejakému národu, subkultúre (nacisti, punkeri, hippies,...)
na jednej strane sa s kultúrou identifikujeme, zároveň sa však dištancujeme od iných skupín
Komunikácia
komunikácia = prenos informácií od jedného jednotlivca alebo skupiny inému jednotlivcovi alebo skupine
komunikácia je súbor všetkých prenosov informácií
verbálne aj neverbálne prostriedky
neverbálne prostriedky napomáhajú ľuďom, s ktorými komunikujeme, pochopiť význam toho, čo sa im snažíme odovzdať (dobré ráno a úsmev vs. dobré ráno a zavrčanie)
informácie neposkytujeme len cielene, ale robíme to aj všeobecne a podvedome
neinterpretujeme si len to, čo nám ľudia hovoria, ale aj to, čo nám sprostredkujú neverbálnymi prostriedkami
okrem toho existuje aj písomná forma – organizované konanie
masová komunikácia – moderná forma (televízia, rozhlas, internet, noviny,...)
všetko, čo má potenciál odovzdať jednu informáciu za krátky čas veľkému počtu ľudí
stráca sa nutnosť bezprostredného kontaktu
Ralph LINTON
kulturológ
„Kultúrne spoločenstvo je spôsob života jeho členov. Je to sústava ideí a spôsob chovania, ktorým sa ľudia učia a spoločne ich zdieľajú z generácie na generáciu.“
konštruujeme spoločnosť spôsobom, akým to robili aj naši predkovia
spôsob konštruovania sa prenáša, avšak neznamená to, že sa spoločnosť nemení
k transformáciám dochádza, ale zväčša postupným vývojom
Organizované jednanie
i