Příčiny rozvodovosti

Zuzana Šteffanová
Príčiny rozvodovosti
V súčasnosti sa viac než kedykoľvek predtým hovorí o kríze rodiny. Rodina vo svojom tradičnom chápaní akoby strácala svoje opodstatnenie, svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Prejavom tejto situácie je rast počtu nezosobášených párov (aj s deťmi), slobodných matiek, a predovšetkým neustály nárast rozvodov. Rozvod ako sociálna inštitúcia sa stal bežnou a prijateľnou záležitosťou, ktorá sa dnes považuje za pomerne dostupný a rázny spôsob riešenia manželských problémov. Do úzadia ustupujú názory, ktoré rozvod pokladajú za neprípustný alebo vyslovene nesprávny.
Pravdepodobne aj táto liberalizácia v pohľade na rozvod prispieva k faktu, že absolútny počet rozvodov sa v posledných 50 rokoch stále zvyšoval. Ďalším ukazovateľom alarmujúcej situácie je aj počet rozvodov pripadajúci na počet sobášov, ktorý v roku 1998 dosiahol až hodnotu 58,8. Úroveň rozvodovosti vyjadruje aj dostupnosť rozvodu, existujúcu rozvodovú legislatívu a liberálnosť sudcov v tomto ohľade. Zmierenie manželov ako jeden zo spôsobov ukončenia rozvodového konania je stále menej časté a pohybuje sa okolo 15 % prípadov. To svedčí o väčšej rozhodnosti, „ zhode záujmov“ oboch partnerov a o úbytku žiadostí podaných v afekte, po banálnych manželských nezhodách. Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že navrhovateľkami rozvodov sú z 2/3 ženy.
Z hľadiska porovnania údajov medzi viacerými štátmi je u nás miera rozvodovosti pomerne vysoká. Štatistiky uvádzajú dokonca vyššiu než je európsky priemer. Ešte vyššia je už len v postsovietských republikách, ako sú Rusko, Bielorusko, Estónsko a Ukrajina. Táto skutočnosť podľa môjho názoru môže súvisieť s veľkou nestabilitou spoločenských a najmä ekonomických pomerov v týchto krajinách, ktorá je na druhej strane v nerovnováhe so vznikom nových hodnotových orientácií a dôrazu na individuálne potreby muža aj ženy. Napriek uvoľneniu právnych ale aj iných sociálnych noriem v problematike rozvodovosti existujú krajiny, kde legislatíva rozvod nepripúšťa (Írsko, Malta) a kde tradícia a stupeň religiozity stále vplývajú na nižší počet rozvodov ( Taliansko, Španielsko, ale aj Grécko, Poľsko).
Aké sú teda príčiny tejto neutešenej situácie? Ivo Pláňava vo svojej knihe Jak se (ne)rozvádět na úvod poznamenáva: „Najčastejšou príčinou rozvodov je manželstvo.“ Táto trochu nadnesená veta vo svojej podstate určite platí, pretože každá ľudská aktivita, keďže ľudia sú nedokonalé tvory, nesie v sebe aj možnosť zlyhania, neúspechu. Možno aj poznanie vysokého percenta rozvodovosti vplýva na fakt, že v súčasnej dobe sa dvojica rozhodne radšej do manželstva nevstúpiť a zvolí si iný spôsob spolužitia. Manželstvo sa postupne stáva nepotrebnou alebo značne hazardnou záležitosťou .
Rozvody, nech sú už realizované z akejkoľvek príčiny, majú väčšinou negatívny dopad na všetkých zúčastnených. Vysoká rozvodovosť znamená vznik neúplných rodín, tvorených jedným z rodičov (prevažne matkou) a neplnoletými či závislými deťmi. Je dôležité a spoločensky žiadúce hľadať príčiny, ktoré najčastejšie rozvod spôsobujú, aby sme mohli takejto situácii predchádzať.
Obzvlášť rizikové je, ak manželstvo uzatvárajú