- Stahuj zápisky z přednášek a ostatní studijní materiály
- Zapisuj si jen kvalitní vyučující (obsáhlá databáze referencí)
- Nastav si své předměty a buď stále v obraze
- Zapoj se svojí aktivitou do soutěže o ceny
- Založ si svůj profil, aby tě tví spolužáci mohli najít
- Najdi své přátele podle místa kde bydlíš nebo školy kterou studuješ
- Diskutuj ve skupinách o tématech, které tě zajímají
Studijní materiály
Hromadně přidat materiály
Přednášky sociologia_pre_ekonomov_2.0
PVSOCI - Sociologie pro ekonomy
Hodnocení materiálu:
Zjednodušená ukázka:
Stáhnout celý tento materiálMartin Šulek
Sociológia pre ekonómov
PREDNÁŠKY
Venované Mgr. Kataríne Potfajovej za jej prínos pre sociológiu.
Sociológia pre ekonómov
Čo je sociológia
sociológia = veda o spoločnosti
za toto tvrdenie si musíme dať otáznik
hneď na úvod sa nám podarilo spochybniť predmet sociológie
je sociológia vôbec veda?
s podobným problémom sa stretávajú aj ďalšie sociálne vedy: psychológia, antropológia, politológia, ekonómia,...
v čom je problém v definícii sociológie ako vedy?
predmet štúdia – všetky sociálne vedy sa zaoberajú človekom
človek je bytosť nevypočítateľná
otázka praktickej hodnoty sociálnych vied
zložitejšie v porovnaní s klasickými vedami
sú sociálne vedy ešte vedami?
väčšina vznikla oveľa neskôr ako vedy prírodné
majú tendenciu sa im prispôsobovať
Základný rozdiel medzi sociálnymi a prírodnými vedami
Prírodné vedy
Sociálne vedy
deterministický charakter
keď dôjde k situácii A, nastane situácia B (kyselina + hydroxid = soľ + voda)
stochastický (pravdepodobnostný) charakter
sociálna interakcia medzi 2 ľuďmi je vysoko neurčitá
univerzálna platnosť
obmedzená platnosť (ľudia jednajú v kontextoch daných priestorom, časom,...)
kauzálna analýza javov je spoľahlivá (soľ nám vznikla preto, že sme zliali kyselinu a hydroxid)
kauzálna analýza javov je obmedzená (niektorí sociológovia sa vyhýbajú otázke prečo a nahrádzajú ju otázkou ako)
dôkaz kauzality spočíva v časovej postupnosti (je možné jednoznačne určiť, čo sa stalo skôr a čo neskôr, čo bolo prvé a čo nasledovalo)
nevieme určiť, čo sa stalo skôr a čo neskôr (zmenila sa najskôr spoločnosť alebo rodina?)
javy sa často menia sprostredkovane
nie je tu žiadna možnosť vylúčiť nekontrolovaný vonkajší vplyv (nemôžeme vytvoriť čisté prostredie bez vonkajších vplyvov)
chýba tu paradigma – určitá cesta, teoreticko-metodologický koncept prevládajúci v určitej vede
problém je ten, že im chýba hlavná paradigma a majú ich príliš veľa
sú multiparadigmatické alebo nemajú paradigmy žiadne
Spoločnosť
všeobecne je daná národným štátom
centrum = hlavné mesto daného štátu
keď skúma sociológ spoločnosť, zaoberá sa svojím štátom
je daná modernitou – sociológovia v súčasnosti hovoria o modernej spoločnosti, vrátane všetkých náležitostí, ktoré k nej patria:
racionalizovanosť
nachádza sa na prechode niekam, čo ešte nevieme presne zadefinovať
zaoberáme sa tým, čo z nášho okolia najlepšie poznáme
sociológovia majú ešte ďalší problém pri definovaní spoločnosti – spoločnosť vlastne neexistuje
neznamená to ale, že neexistujú spoločenské vzťahy
spoločnosť neexistuje len v takom stave, že by sme jej mohli prisudzovať ľudské vlastnosti (čestnosť, spravodlivosť, konzumnosť,...)
definícia spoločnosti:
„Spoločnosť je súhrn indivíduí, ktorí jednajú vzhľadom na konanie druhých, a to v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte, pričom parametre tohto kontextu môžu ovplyvňovať len čiastočne.“ (Keller)
jedna z najlepších definícií
budeme skúmať, ako sociálne vzťahy, do ktorých vstupujeme, na nás vplývajú a ovplyvňujú nás a naše konanie
spoločnosť na nás vplýva veľmi výrazne, ale my súhrn sociálnych vzťahov môžeme ovplyvňovať len veľmi obmedzene, pokiaľ sme sami
ak sme v skupine, máme väčšiu možnosť ovplyvňovať sociálne vzťahy
Predmet sociológie
študuje sociálny život, jednotlivé sociálne skupiny a spoločnosti
jej predmetom je človek ako spoločenský tvor a jeho jednanie
rozsah sociologického štúdia sa pohybuje od jednotlivých drobných sociálnych interakcií až po globálne sociálne interakcie
zaoberá sa napr. láskou a manželstvom, zločinom a trestom, zdravím a chorobou, problematikou kávy (aj sociológia kávy môže byť v niektorých ohľadoch zaujímavá)
vstupuje do vzťahov s inými vedami (predovšetkým sociálnymi) - vznik hraničných vied:
sociológia kultúry
sociálna antropológia
sociálna psychológia
sociálna pedagogika
Sociologické myslenie
sociologicky myslieť znamená rozvíjať vlastnú predstavivosť
Charles Wright-MILLS
s jeho menom sa spája pojem sociologická imaginácia
sociológ je podľa neho človek, ktorý ovláda sociologickú imagináciu
Sociologická imaginácia
schopnosť oprostiť sa od bezprostredného vplyvu svojej osobnej situácie
vyžaduje predovšetkým schopnosť oslobodiť sa od rutiny nášho každodenného života a pokúsiť sa na naše návyky pozrieť novým spôsobom
rozvoj sociologickej imaginácie spočíva najmä v tom, že musíme čerpať nielen zo sociologických, ale aj z historických a antropologických materiálov
potrebujeme niečo, o čo sa môžeme oprieť
antropológia nám ukazuje celé spektrum sociálneho života
história nám umožňuje sociologické porovnanie s minulosťou (ako zrkadlo – ako to bolo a čo je teraz inak)
využíva aj budúcnosť
musíme rozmýšľať nad alternatívami možného vývoja v budúcnosti, uvažujeme aj nad tým, aká je skutočnosť a čo sa udialo v minulosti
uvažujeme nad tým, čo by sa stalo v budúcnosti, keby sme sa o niečo cielene snažili
Anthony GIDDENS
aj na takej banálnej veci ako je posedenie na kávičke je možné nájsť veľa zaujímavých vecí
symbolická hodnota – navodzuje predstavu pohody
sociálnokultúrny rituál
ľudia sa dohodnú, že spolu zájdu na kávu, pričom si nakoniec objednajú niečo úplne iné (pivo, minerálku,...)
druhý pohľad na kávu – káva je droga
káva ako stimulant v rôznych životných situáciách
iný pohľad – ekonomické hľadisko
súčasť ekonomických a sociálnych väzieb
export, import, korporácie
nové sociálne vzťahy
problematika fair trade
Zamýšľané a nezamýšľané dôsledky jednania
sociológovia si uvedomujú existenciu zamýšľaných a nezamýšľaných dôsledkov jednania
sociológia skúma ich dôsledky
na ich základe predpovedá, či sa spoločnosť bude ďalej sociálne reprodukovať (fungovať ďalej, kontinuita), alebo dôjde k sociálnej transformácii (buď preto, že si ju ľudia prajú, alebo na základe nezamýšľaných dôsledkov)
príklady:
Zamýšľané dôsledky jednania
Nezamýšľané dôsledky jednania
povinná školská dochádzka
aby všetci získali určité kvantum vedomostí
zamýšľané je to, že tu bola snaha vytvoriť jednotnú štartovaciu čiaru
povinná školská dochádzka
školské vzdelanie upevňuje spoločenské rozdiely (niektorí majú spoločenský postup jednoduchší vďaka podmienkam, v ktorých vyrastajú, niektorí majú handicap)
nové byty
aby mali ľudia kde bývať
nové byty
je to architektonický nezmysel a ľudia majú z bývania v tomto príbytku depresie
Rozdiel medzi sociológom a nesociológom
na rozdiel od laika, ktorý len vníma svoj vlastný svet a okolie, sociológ si musí uvedomovať vzťah medzi vlastným bytím a okolím
ako laici máme sklon vnímať udalosti vonkajšieho sveta ako následok zámernej činnosti nejakého subjektu (keď sa nám stane čosi zlé, berieme to osobne), pričom sociológovia rátajú s nezamýšľanými dôsledkami
sociológ odhaľuje, čo je tajné a spochybňuje, čo je dôverne známePeter BERGER
3 základné motívy sociologického vedomia:
motív demaskujúci
snažíme sa nejakým spôsobom preniknúť za dymovú clonu motívov, k pohnútkam k jednaniu, ktoré sú skryté, nepriznané, nepríjemné
naše myslenie má byť nekonvenčné
nekonvenčnosť sociologického myslenia
motív relatívnosti
relativizujeme hodnoty spoločnosti
sociologické chápanie kladie otáznik za niektoré samozrejmé predpoklady, a to predovšetkým pri tom, čo je považované za normálne, resp. za to, čo je považované za abnormálne (v jednej kultúre môže byť niečo bežné, v inej považované za deviantné)
spochybňujeme určité fakty
Nehodnotiaci princíp sociológie
tento termín zaviedol MAX WEBER
sociológia môže len popísať stav, ale nemôže slúžiť ako návod, čo by sa malo robiť (žiadne manuály, odporučenia)
sociológ môže podať popis, vysvetliť jav, snažiť sa hľadať korene problémov, ale nemôže hodnotiť, či sú dané sociálne procesy správne alebo nesprávne
sociálne fakty sú vnímané ako veci
Émile DURKHEIM
jeho poučenie, že v sociológii máme skúmať sociálne fakty ako veci, je jednou zo základných viet, podľa ktorých sa má v sociológii postupovať
máme sa sústrediť na také udalosti, jednanie alebo inštitúcie v spoločnosti, ktoré on nazýva sociálnymi faktami, ktoré majú rozhodujúci vplyv na jednanie jedincov (ekonomické, náboženské záležitosti,...)
Úloha sociológie
sociológia slúži napr. k poznávaniu kultúrnych rozdielov
zabraňuje tomu, aby sme bez rozmyslu prijali xenofóbne predsudky
vedie nás k samostatnej analýze
môže pôsobiť preventívne (proti stavbe obrovských sídlisk,...)
prispieva k sebapoznaniu, sebareflexii
vďaka nej sme schopní uvedomovať si a analyzovať sociálne problémy
Vznik sociológie
1. polovica 19. storočia
nemohla vzniknúť skôr ako problémy, ktorými sa zaoberá
ich spoločným menovateľom je zrútenie kontrolných mechanizmov, ktoré regulovali spoločnosť
podmienený sociálno-historickými súvislosťami
spočívajú predovšetkým v rozbití tradičných spoločností najmä v dôsledku nástupu Priemyselnej revolúcie a vplyvom politických revolúcií
Politický bod zlomu, resp. „proces zlomu“
liberálne teórie a myšlienky osvietenstva a s tým súvisiace snahy o:
politickú participáciu občanov
účasť občanov vo verejnom živote
účasť vo voľbách
právo vykonávať politickú činnosť
Veľká francúzska revolúcia (1789)
heslo: „Sloboda, rovnosť, bratstvo“
rozširovanie myšlienok pre revolúciu
problém legitimity tradičných vládcov a tradične ukotvených nerovností
legitimita tradičných vládcov bola založená na náboženstve (vládcov si vybral sám Boh a s tým sa nedá nič robiť – pasívne stanovisko)
oba tieto politické procesy predznamenali radikálny obrat politického režimu v spoločnostiach západného typu
Priemyselná revolúcia
Všeobecná charakteristika tradičnej a modernej spoločnosti
Tradičná spoločnosť
Moderná spoločnosť
Spôsob usporiadania moci a správy
obmedzené zdroje tradičnej moci
systematická kontrola celého územia nie je možná, malý bezprostredný vplyv, nejasné hranice
mocenský rámec je vytváraný moderným národným štátom, ktorý je schopný kontrolovať každodenný život svojich občanov, jasné hranice
Typ ekonomiky
základnou výrobnou jednotkou je domácnosť, nízka výmena, hospodárska samostatnosť
ťažisko ekonomiky: poľnohospodárstvo a remeselná výroba
domácnosť stráca svoje postavenie univerzálnej a samostatnej jednotky sociálnej reprodukcie
jej jednotlivé funkcie prechádzajú na vznikajúce formálne organizácie, ktoré zaisťujú chod celej spoločnosti
ťažisko ekonomiky: priemyselná výroba
Typ sociálnej štruktúry
stavovská štruktúra
status (spoločenská pozícia) je daný príslušnosťou k istej stavovskej vrstve
namiesto stavov vystupujú triedy
status je daný postavením na trhu (vlastník kapitálu alebo len vlastník pracovnej sily), mocou a prestížou
Spôsob výkladu sveta
mytologická, náboženská podoba
cyklické chápanie času
stálosť myslenia – stála a definitívna totožnosť jedincov
prevláda vedecký výklad sveta
lineárne chápanie času
dynamickosť (pohyblivosť) myslenia – napr. častá zmena povolania, bydliska a pod.
tento prechod v sociológii označujeme súhrnným pojmom modernizácia
predchádzala jej a neskôr s ňou súvisela Priemyselná revolúcia
sociológia je reakciou na zmeny sprevádzajúce proces modernizácie
Trh v tradičnej spoločnosti (až do prevládnutia kapitalizmu v 19. st.)
miestny i diaľkový obchod - zmena pomerne malej časti výrobkov
mimo trh:
časť produktov konzumovaných priamo v domácnostiach výrobcov
pracovná sila
pôda
jednotlivé trhy izolované a len minimálne prepojené
majetok sa meral množstvom pôdy, ktoré človek vlastnil – podľa tohto vznikali mocenské vzťahy
život prevažnej masy ľudí hospodáriacich v ekonomicky viac či menej sebestačných domácnostiach je určovaný inými než trhovými závislosťami
základné princípy ľudského jednania:
reciprocita
redistribúcia
autarchia (sebestačnosť)
ekonomika je podriadená snahe produkovať pre potrebu vlastnej skupiny, nie pre výmenu
tempo výroby a rozsah výmeny sú podriadené tradícii, potrebám reprezentácie ekonomicky nečinnej elity a pod.
ekonomika tradičných spoločností bola niečo ako vedľajší produkt iných inštitúcií, ktoré v súdobej spoločnosti prevládali (rodinné, náboženské, kultúrne)
dochádza k Veľkej transformácii, zmene, ktorá tradičné pomery zmenila
Priemyselná revolúcia a trh v modernej spoločnosti
zaoberal sa ňou KARL POLÁNYI v diele The Great Transformation (1945)
jeden zo základných konceptov vysvetľujúcich vznik modernej spoločnosti
skutočná hranica medzi tradičnou a modernou spoločnosťou je pomerne ostrá a je vyznačená radikálnou premenou inštitúcie trhu
jadro premeny: 19. storočie
roztrúsené trhy sa zmenili do podoby komplexného samoregulujúceho systému
transformácia celej ľudskej spoločnosti vrátane charakteru jej kultúry i predstáv človeka o sebe samom
mechanizmus novej ekonomickej formy: trhová spoločnosť
jej podstatu tvorí Priemyselná revolúcia 18. storočia
človeka zmena zaskočila, vzhľadom na jeho konzervatívnu povahu
ľudia majú chalupu, pole, príbuzenstvo a sú samostatní
v okamihu, keď nastupuje priemyselná výroba, vzniká nová situácia
začiatok odchádzania z domácností za zárobkom
predovšetkým smer vidiek –> mesto
v dôsledku tohto dochádza k ďalšiemu rozmachu priemyselnej výroby, urbanizácii a pauperizácii (marginalizácii, úpadku obyvateľstva, ktoré zostáva na vidieku)
domácnosť na vidieku stráca pracovnú silu, ktorá pomáhala zabezpečovať samostatnosť
v tej dobe začínajú vznikať formálne organizácie, ktoré majú zabezpečovať pôvodné funkcie rodiny (národné štáty, podniky,...)
snaha systemizovať ovládanie územia a spoločnosti sa prejavuje aj v tom, že rodina začína strácať aj iné funkcie (vzdelávanie - povinná školská dochádzka)
mení sa chápanie sociálnej mobility
po spoločenskom rebríčku sa dá šplhať hore alebo naopak
v spoločnosti dochádza ku generalizácii trhu
trhové vzťahy začali ovládať aj tie časti nášho každodenného života, ktoré predtým stáli mimo trh
mení sa tradičný vzorec tradičnej spoločnosti:
moc –> majetok –> moc
moderná spoločnosť:
majetok –> moc –> majetok
v spoločnosti náhle začínajú miznúť kultúrne normy, ktoré prevládali
presne v tejto chvíli začína ÉMILE DURKHEIM hovoriť o anómii
Zakladatelia a začiatky sociológie
Émile DURKHEIM
učenie o anómii (úpadok hodnôt, noriem)
pocity bezradnosti z toho, že sa rúcajú tradičné hodnoty vedú k anómii a tomu, že život pre ľudí začína strácať zmysel, majú pocit nezaradenosti
pád spochybnených istôt tradičnej spoločnosti, zrod neistých nádejí –> reflexia a snaha pochopiť modernú sociálnu skutočnosť –> vznik sociológie = zvláštna moderná forma vedomia
Auguste COMTE
snaha zistiť, ako to teraz funguje
autor názvu sociológia (1839)
ponímal sociológiu ako nástroj, ktorým by sa dali uskutočňovať praktické zmeny v spoločnosti
smerovali by k tomu, že by sa ukončili otrasy, ktorými spoločnosť prechádzala
veril tomu, že pomocou sociológie sa dajú riešiť morálne a politické problémy
snaha byť spoločnosti užitočná je typická pre začiatky sociológie
dôveroval tomu, že je možné vedecké riadenie spoločnosti
vedecké ovládanie, riadenie a predvídanie ľudského konania
snaží sa hľadať miesto sociológie tak, aby sa získala možnosť sociálnej kontroly
Herbert SPENCER
predstavuje ďalší prístup sociológie – organistický
spoločnosť chápal v antropomorfnom zmysle (ako organizmus)
definoval ju ako komplexný systém s vnútornou diferenciáciou funkcií
Pozitivizmus
v ranej sociológii prevláda pozitivizmus (pozitivistická paradigma)
bez ohľadu na to, či skúmame skutočnosť prírodovednú či spoločenskú, používame tie isté prostriedky
predmetom skúmania sú výlučne fakty, ktoré sú získavané pomocou skúsenosti (nemáme sa dopúšťať špekulácií, ale držať sa faktov)
všetko poznanie, ktoré je pravdivé a má hodnotu, vychádza z empirických metód
Émile DURKHEIM
neskoršie pozitivistické obdobie
jeho vplyv na sociológiu je veľmi výrazný
presadzoval myšlienku skúmať sociálnu realitu prostredníctvom sociálnych faktov ako vecí
čiastočne vychádza z Comtea
venoval sa metodologickým otázkam
analyzoval sekundárne dáta – využíval poznatky štatistiky a etnológie
sociálne fakty, ktorými sa zaoberal: náboženstvo, deľba práce a samovražda (samovražda bola v sociologických prácach často rozoberaná téma - ľudia mali tendencie ju páchať kvôli zmenám v spoločnosti)
jeho výskum v oblasti náboženstva vraví, že deľba práce sa stáva významnejšou na jeho úkor
tradičnú a modernú spoločnosť odlišuje na základe termínu solidarita
Tradičná spoločnosť
Moderná spoločnosť
mechanická solidarita
organická solidarita
nízka deľba práce
rozvinutá deľba práce
sociálnu integritu zaisťuje tlak kolektívneho vedomia a existencie záväzných noriem dané tradíciami
dlhodobá platnosť
ľudia sa do nich socializujú
platia celý ich život a aj po smrti
sociálnu integritu zabezpečuje vzájomná závislosť, odkázanosť
vedie k špecializácii funkcií
vedie k vzájomnej odkázanosti ľudí a sociálnych skupín
problém je v tom, udržať aspoň minimálne kolektívne vedomie (vďaka vysokej miere špecializácie)
vysoko organizovaná spoločnosť v sebe skrýva nebezpečenstvo anómie (neexistencie noriem)
komplexita a špecializovanosť sú zdrojom neustáleho súperenia, ktoré narušuje integritu
Karl MARX
výrazný sociálny kritik
definuje niekoľko základných postulátov:
kapitalizmus - príčina problémov moderného sveta
v spoločnosti vidí predovšetkým rozpory medzi jednotlivými sociálnymi skupinami
spochybnil vtedy prevládajúci pohľad, že skupiny navzájom spolupracujú a majú jeden záujem
spochybnil to, že skupiny sa zhodujú na pravidlách spoločnosti
spoločnosť tvoria záujmové skupiny, preto v nej dochádza k vykorisťovaniu a sociálnemu konfliktu
spoločnosť je antagonistická predovšetkým v 2 smeroch:
na jednej strane vlastníci kapitálu - vykorisťovatelia
na strane druhej tí, čo musia predávať pracovnú silu - vykorisťovaní
koncept práce v súvislosti s konceptom odcudzenia
človeka robí to, čím je, práca
„Človeka človekom robí to, že vyrába produkty“
práca nás robí človekom vtedy, keď pracujeme sami pre seba a máme pri nej možnosť rozvíjať naše schopnosti
ani jednu z týchto podmienok práca v kapitalizme nesplňuje
my pracujeme a vlastníkom finálneho produktu aj zisku je niekto iný
dejiskom priemyselnej výroby sú pásy (pásová výroba)
chýba vzťah k práci, k jej výsledku
Max WEBER
miláčik všetkých sociológov
zaoberá sa vývinom modernej spoločnosti
snaží sa porozumieť sociálnej realite
ovplyvnený Marxom, ale často podrobuje jeho dielo kritike
nedával až taký dôraz na triedny konflikt
za významné považuje nielen ekonomické faktory, ale tiež myšlienky a hodnoty
skúmal rôzne náboženstvá
venoval sa problematike organizovaného jednania (s ohľadom na byrokratické inštitúcie a štruktúry)
Modernizačné trendy
urbanizácia
ľudia sa sťahujú do miest
je nutná nová výstavba
generalizácia trhu a tržných vzťahov
industrializácia, priemyselná revolúcia
centralizácia a byrokratizácia
organizovaná správa pomocou formálnych organizácií
sekularizácia
odnábožňovanie
technická a vedecká racionalizácia
profesionalizácia a špecializácia
problematika komplexnosti spoločnosti, odkázanosti spoločenských skupín na seba
alfabetizácia a masová demokratizácia vzdelania
všetci majú prístup ku vzdelaniu
občianska emancipácia
Základné paradigmy sociológie
základná otázka:
Sme výtvorom spoločnosti alebo tvoríme spoločnosť?
jednotlivé smery riešia túto otázku inak
na základe tohto rozlišujeme:
makroperspektíva
mikroperspektíva
snažia sa zistiť, čo drží spoločnosť pohromade a ako je možné, že v nej panuje poriadok
každý z týchto smerov odpovedá na dané otázky úplne odlišne
Makroperspektíva
pozerá sa na spoločnosť akoby zvonku
predmet: štruktúra spoločnosti
základné paradigmy:
teória konsenzu
teória konfliktu
Mikroperspektíva
na spoločnosť sa pozerá zvnútra
predmet: jednanie ľudí
základná rys:
teória každodennosti
základný prístup: symbolický interakcionizmus (teória každodennosti sa tak niekedy sama označuje)
Paradigma
cesta
systém vzor – model – metóda a ich súhrn
vytvára určitú vnútorne jednotnú tradíciu vedeckého výskumu
spoločný vzor vedy v určitom období
model, z ktorého vychádzajú vnútorne jednotné tradície vedeckého výskumu (kopernikovská,
Vloženo: 24.04.2009
Velikost: 499,50 kB
Komentáře
Tento materiál neobsahuje žádné komentáře.
Mohlo by tě zajímat:
Skupina předmětu PVSOCI - Sociologie pro ekonomy
Reference vyučujících předmětu PVSOCI - Sociologie pro ekonomy
Podobné materiály
- PEMAKI - Makroekonomie I - Prednasky_2004
- PEMAKI - Makroekonomie I - Prednasky_TKrajicek_2007
- PEMIKI - Mikroekonomie I - Prednasky
- PEMIKI - Mikroekonomie I - Prednasky_1-8
- PFBANI - Bankovnictví I - Vypisky_prednasky_1-10
- PFBRAD - Bankovní regulace a dohled - Prednasky_2006-2007
- PFFUI - Finanční účetnictví I - Prednasky_2007
- PFFUII - Finanční účetnictví II - Prednasky_2008
- PFMEFI - Mezinárodní finanční instituce - Prednasky_2006-2007
- PFZAPV - Základy peněžního vývoje - Prednasky
- PFZFIF - Základy firemních financí - Prednasky
- PHEOPO - Ekonomicko-organizační poradenství - Prednasky
- PHMANA - Management I - Prednasky
- PHNOPI - Nauka o podniku I - Prednasky_2006
- PHOLAP - Logistika a přeprava - Prednasky_2007
- PHPCHE - Psychologie pro ekonomy - Prednasky_2006
- PHVTEU - Vnitřní trh EU - 2007_prednasky
- PHVTEU - Vnitřní trh EU - Prednasky_2008
- PHZAFI - Základy filozofie - Prednasky_2006
- PHZAFI - Základy filozofie - Prednasky_lonske
- PPEPEI - Evropské právo pro ekonomy I - Prednasky
- PPEPEI - Evropské právo pro ekonomy I - Prednasky
- PPOPRI - Obchodní právo I - Prednasky_Kalinova_VSE
- PPSP - Správní právo - Přednášky spravne_pravo_1_0
- PREUAE - Evropská unie a euroregiony - Prednasky_2005_2006
- PVVE - Veřejná ekonomie - Prednasky_2006
Copyright 2024 unium.cz